Na Slovensku sa nám udomácňuje pojem wellbeing. Preklady ako „kvalita života“, „pohoda“, „blaho“, „pozitívny vývoj“ nie sú úplne najšťastnejšie, resp. neobsiahnu celú šírku významu.
Wellbeing je kombináciou pocitov a stavov, ktoré vytvárajú akúsi celkovú harmóniu.
Vo wellbeingu ide o nadšenie zo svojej práce (nie len z ekonomického profitu), z potreby nadväzovať a udržiavať si zdravé vzťahy a zachytáva aj potrebu stability vo vlastných financiách.
Do tohto balíčka pocitov nesmieme zabudnúť pridať úroveň a kvalitu nášho zdravia – mentálneho aj fyzického – obe dostali počas COVIDu zabrať. V neposlednom rade sem patrí aj pocit harmónie so sociálnym prostredím, v ktorom žijeme.
Aj keď je pojem wellbeing pre mnohých neznámy, jeho história siaha až 80 rokov späť.
Na základe dlhodobého výskumu bolo identifikovaných 5 štatisticky významných faktorov. Pozitívnou správou je, že všetky dokážeme do určitej miery ovplyvniť. Poďme sa na nich pozrieť.
- Zmysluplnosť
Poslaním každého človeka je (alebo by aspoň malo byť) vytváranie hodnôt. Je jedno, či v osobnom alebo v pracovnom živote. Cieľom by mala byť zmysluplná práca s určitým cieľom.
- Financie
Peniaze potrebuje každý, no rozdielne vnímame pocit finančnej stability. Stabilná ekonomická situácie v rodine, aj v zamestnaní dotvára pocit pohody.
- Vzťahy
Medziľudské vzťahy, či už na pracovisku alebo v rodine, sú mimoriadne dôležitou súčasťou wellbeingu. Kvalita vzťahov má preukázaný dosah aj na naše zdravie a celkovú životnú pohodu.
- Zdravie
Pri téme zdravia ešte ostaneme, pretože tvorí neoddeliteľný faktor wellbeingu. Počas COVIDu vzrástol predovšetkým význam duševného zdravia. Netreba zabúdať ani na to fyzické – to môžeme ovplyvniť dobrou životosprávou a fyzickou aktivitou, či mentálnymi cvičeniami.
- Spoločnosť
Empatia a pomoc druhým nás napĺňa zadosťučinením. Zapájanie sa do diania (v našom meste, či práci) nám pomáha viac sa socializovať a dosahovať spoločné (aj spoločenské) ciele.
Tieto jednotlivé faktory sú navzájom prepojené a navzájom sa ovplyvňujú.
Uvedieme si to na príklade. Ak máte chrípku s horúčkami, je ovplyvnené vaše zdravie. Zároveň tento stav ovplyvňuje vaše finančné pohodlie (menej peňazí z PN, výdavky na liečbu a pod.). Medziľudské vzťahy (najmä na pracovisku) sú v čase choroby značne obmedzené. Váš stav vám znemožňuje sociálny kontakt a zároveň nemôžete vykonávať plnohodnotnú prácu v zamestnaní, či domácnosti.
Podľa prieskumu Gallup sa 2/3 ľudí darí byť úspešnými aspoň v jednej oblasti. Len 7 % respondentov uviedlo, že sa im darí vo všetkých 5 faktoroch.
Už sme spomínali, že faktory sa navzájom ovplyvňujú. Ak sa vám začne mimoriadne dariť v jednej oblasti, má to vplyv aj na zvyšné 4 faktory.
Ľudia s vyšším wellbeingom sú zdravší, produktívnejší, odolnejší voči stresu a lepšie čelia výzvam. Ľahšie sa vysporiadajú so spoločenskými krízami (napríklad súčasnou pandémiou). Rýchlejšie sa vyrovnajú s nečakanými udalosťami, ochotnejšie pomáhajú a rôznymi spôsobmi prispievajú k rozvoju komunít, organizácií, aj spoločnosti.
Porozprávajme sa nezáväzne o wellbeingu vo vašej firme. Napíšte nám a zistite, ako môže pohoda vo firme ovplyvniť výsledky hospodárenia.
Prečo by ste sa o wellbeingu mali rozprávať vo firme?
Pohoda na pracovisku sa týka všetkých aspektov pracovného života, od kvality a bezpečnosti fyzického prostredia až po to, ako sa pracovníci cítia pri svojej práci. Cieľom opatrení pre pohodu na pracovisku je doplniť opatrenia BOZP, aby sa zabezpečilo, že pracovníci sú v bezpečí, zdraví, spokojní a zapojení do práce.
Pohoda pracovníkov je kľúčovým faktorom pri určovaní dlhodobej efektívnosti organizácie. Mnohé štúdie poukazujú na priamu súvislosť medzi úrovňou produktivity a celkovým zdravím a blahobytom pracovnej sily. Podniky čoraz viac uznávajú potrebu brať blaho svojich pracovníkov vážne.
Poprední zamestnávatelia si uvedomujú, že ich najväčším bohatstvom je pracovná sila. Nedostatočné uznanie a podpora pohody pracovníkov môže viesť k problémom na pracovisku, ako je stres, šikanovanie, konflikty, užívanie alkoholu a drog a poruchy duševného zdravia.
Riešenia, ako je vedenie, komunikácia a zameranie sa na vzdelávanie a rozvoj, sú nevyhnutné pre každého, kto je odhodlaný urobiť z pracoviska dôstojnejšie a uspokojivejšie miesto pre prácu.
Mnohé krajiny v zahraničí začínajú túto problematiku zakomponovávať aj do legislatívy a firmy prijímajú programy zamerané na špecifické zdravotné problémy na pracovisku ako doplnok k tradičným opatreniam v oblasti BOZP.
